Ako prvý trip v roku 2023 sme sa rozhodli pokoriť Veľký Inovec (900,6 m n. m.[1]), najvyšší vrch v pohorí Pohronský Inovec.
Parkujeme pri bývalom motoreste Zubor. Kedysi vyhľadávaný motorest, pri ktorom stála väčšina zájazdových autobusov je dnes opustený a chátrajúci. Prázdne parkovisko „strážila“ len jedna rovnako opustená živnostníčka ponúkajúca na predaj niečo, čo ťažko nazvať žiadaným artiklom……..
Vyrážame z parkoviska po červenej cyklotrase. Prvých pár desiatok metrov sme si zatraktívnili tým, že sme sa rozhodli skrátiť si cestu po zelenej turistickej značke – všetko v duchu hesla „je to sice dál, zato horší cesta“. Potom nás už čakalo asi 13km stúpanie s prevýšením 600m až na Veľký Inovec. Zo začiatku príjemné stúpanie po asfaltovej ceste z ktorej sme na križovatke Mendelová zahli doľava smerom na Škripec pod Hrádkom. Tu sme si dali krátku prestávku a vychutnali si atmosféru lúk a pasienkov a na nich roztrúsených samôt. Čakala nás druhá časť stúpania na vrchol. Zhruba po 4km prichádzame k chate pod Veľkým Inovcom. Je zatvorené…. Bohužiaľ býva otvorená v jarnom období iba cez víkendy. Na vrchol je to už iba kúsok. Posedíme, pokocháme, napíšeme niečo do vrcholovej knihy a pokračujeme dolu kopcom smerom na Novú Baňu. Prechádzame osadou Bukovina a pri malej kaplnke zahýbame doprava. Tu nás vítajú dve krátke ale intenzívne (miestami cez 20%) stúpania. Po nadobudnutí vedomia po druhom stúpaní pokračujeme cez Orovnicu do Tekovskej kúrie na obed.
Čaká nás posledných 12 km k autu počas ktorých sa predovšetkým v stúpaní od kúrie (prevýšenie asi 200 m) snažíme udržať v sebe práve zjedený obed.
Prichádzame k autu (živnostníčka, zdá sa, stále nič nepredala) a príjemne unavení mierime domov.