Pre prvý výlet sezóny 2022 sme vybrali okolie Banskej Štiavnice. Štiavnické vrchy so svojimi tajchami a vrcholom Sitno sľubovali skvelé vyžitie s nádhernými výhľadmi do okolia. Naplánovali sme asi 45km okruh s celkovým prevýšením okolo 1400m so štartom v lyžiarskom stredisku Salamandra.
Vyrážame z parkoviska pri Hornom Hondrušskom tajchu po modrej (neskôr zelenej) cyklotrase smerom na Malý a Veľký Richňavský tajch. Počasie máme ukážkové a čísla tiež vyzerajú priaznivo, veď vystúpať 1400m na 45km nie je nič čo by nás malo prekvapiť. Ó ako sme sa mýlili…… Okamžite po opustení parkoviska sa chodník dvihol a pred nami bolo asi 1,5km dlhé stúpanie s priemerným sklonom 11,2%. Dokonca tam bol asi 100m úsek so sklonom 28%. Malým víťazstvom bolo, že sme sa dostali hore a udržali v sebe raňajky. Pokračovali sme teraz už viac menej po vrstevnici do sedla Pleso. Odtiaľ sa nám naskytol krásny výhľad do okolia s Richňavou ako na dlani. V diaľke sa nám už ukazoval aj náš najvyššie položený bod na trase – Sitno. Zo sedla sme sa spustili k Richňavským tajchom a odtiaľ po ceste č. 2533 k Počúvadlianskemu jazeru. Tu sme sa, vzhľadom na pokročilý čas, rozhodli urobiť obednú prestávku. Usadili sme sa v reštaurácii Terasa u Blaškov a dali si skvelý obed.
Posilnení dobrým jedlom a lahodnými nápojmi sme nastúpili na horskú prémiu – Sitno. Čakalo nás asi 2,4 km s priemerným sklonom 11,3%. Najprv sme, ale ešte museli prejsť asi 5km po relatívnej rovine žltou turistickou značkou k rázcestiu Vlčia jama. Stúpanie na Sitno po Chodníku Andreja Kmeťa je strmé, ale po asfalte vcelku príjemné. Cestou sme sa zastavili ešte pozrieť zrúcaninu hradu Sitno, alebo Sitnianskeho hradu z 13. storočia, z ktorej sa naskytujú tiež krásne výhľady do údolia rieky Štiavnica. Odtiaľ to je na vrchol ešte asi 1km. Na pokraji kolapsu (poniektorí) sme dorazili na vrchol k Chate Andreja Kmeťa. Ako dobre, že sme sa rozhodli najesť ešte dole na Počúvadle. Chata bola zavretá a na náš pôvodný plán najesť sa v nej by sme si mohli nechať zájsť chuť – a to doslova.
Zo Sitna sme sa spustili do obce Svätý Anton, kde sme sa občerstvili v príjemnej krčme pod miestnym Kaštieľom a trochu si oddýchli. Zaujímavosť: Kaštieľ Svätý Anton označovaný aj ako Kaštieľ Antol alebo Koháriovský kaštieľ je pomerne dobre zachovaný neskoro barokovo – klasicistický kaštieľ s rozsiahlym anglickým parkom. Od roku 1985 je evidovaný ako národná kultúrna pamiatka a je sprístupnený verejnosti. O kaštieli sa traduje, že jeho stavba symbolizovala kalendárny rok – má 4 brány (= ročné obdobia), 12 komínov (= mesiacov), 52 izieb (= týždňov), 7 arkád (=dní v týždni) a 365 okien (= dní). Dnes, po prestavbe to však už nie je možné potvrdiť. (zdroj wikipedia).
Čakalo nás najdlhšie stúpanie na trase do Banského Studenca dlhé 3,6km s priemerným sklonom našťastie iba 6,2%. Napriek tomu sme ho už v nohách cítili. Pokračovali sme smerom na Banskú Štiavnicu a po Barborskej ceste stúpali na Kalváriu. Výdatné stúpanie dlhé cez 1km s priemerným sklonom 9,2%. Obišli sme Banskú Štiavnicu zo severu a kochali sa peknými výhľadmi na mesto. Čakalo nás posledné stúpanie do sedla Červená studňa. Ako obvykle najlepšie nakoniec – dĺžka 1,2km, priemerný sklon 12,1% s úsekmi presahujúcimi 15%. Siahli sme si na dno svojich síl – niektorí možno aj hlbšie….
Zo sedla to už bola príjemná cesta po vrstevnici (červená cyklotrasa) smerom k zlatému klincu programu – trailu Heligon. Veľmi príjemný a nenáročný trail, ktorý nás doviedol späť k nášmu autu. Posledné občerstvenie pred odchodom v hoteli Salamandra a lúčime sa s touto krásnou krajinou unavení, ale spokojní.
A zhrnutie na záver? Bolo to náročné. Akokoľvek vyzerali čísla na začiatku dobre, nakoniec po analýze môžeme konštatovať, že väčšinu výškových metrov sme absolvovali v piatich stúpaniach, ktorých celková dĺžka nepresiahla 10km. Priemerný sklon tak vychádza medzi 11 a 12%. Napriek tomu môžeme len odporúčať, nakoľko vynaloženú námahu bezpochyby vyváži nádherné prostredie Štiavnických vrchov.