Tretí ročník tradičnej cyklotúry po hrebeni Malých Karpát sme naplánovali na predposledný májový piatok. Aj na základe skúseností z predchádzajúcich ročníkov sme pristúpili k niekoľkým zmenám na trase. Predovšetkým to bola snaha mať po trase otvorenú reštauráciu a samozrejme aj vyrovnať resty z minula a navštíviť miesta, ktoré sme ešte nevideli. Z mohyly sme sa preto spustili smerom na Košariská, tentokrát sme však nevynechali vyhliadku kúsok za Bradlom. Po žltej turistickej značke sme sa spustili do Košarísk. Odtiaľ sme začali stúpať po červenej cyklotrase smerom na Dobrú vodu. Na rázcestí Komárová sme odbočili na lesnú cestu vedúcu popri skalných útvaroch ako Hodinová veža, Malý a Veľký autobus a ďalšie. Nejaké skaly sme videli, ale nezaujalo nás to natoľko, aby sme sa tam zdržiavali.
Z Dobrej vody sme pokračovali návštevou „Katarínky“. Kostol a kláštor svätej Kataríny je súbor zaniknutých budov františkánskeho kláštora, pomerne zachovaných kostolných múrov a kostolnej veže zo 17. storočia. Kláštor františkánskeho rádu bol založený v roku 1618 na mieste, kde sa podľa legendy zjavovala svätá Katarína Alexandrijská mladému grófovi a pustovníkovi Jánovi Apponyimu. Kláštorný komplex je postavený v ranobarokovom štýle s neskorogotickými prvkami. Jeho staviteľom bol Talian Pietro Spazzo. V tesnom susedstve kláštora, pri horárni, je vybudovaná expozícia, venovaná malokarpatskej priemyselnej a lesnej úzkorozchodnej železnici, ktorej vetva Smolenice – Dobrá Voda v rokoch 1901 – 1960 viedla neďaleko kláštora. Súčasťou expozície je aj krátke koľajisko s dobovými vozidlami a bohaté informačné panely (zdroj wikipedia).
Nasledoval obed v Smoleniciach v reštaurácii Havran do ktorých sme sa prekľučkovali z Katarínky postupne po zelenej, modrej a červenej cyklotrase. Po dobrom obede sme pokračovali cez Lošonec a po modrej cyklotrase sa napojili na starú známu Štefánikovu magistrálu. Tá nás doviedla na Biely kríž, samozrejme s občerstvovacou zastávkou na Pezinskej babe. Z bieleho kríža už len dolu kopcom do cieľa v kaviarni Prešík.
Ďalší vydarený ročník Malokarpatskej 100-ky je za nami a už sa tešíme na budúci rok.