Využili sme asi posledné teplé a slnečné dni predĺženého leta a vyrazili na dvojdňový trip do malebného prostredia Jánošíkovho kraja. Ubytovali sme sa necelé dva kilometre od Zázrivej v Chalúpke Lavender.
Po príchode okolo obeda vyrážame na prvý výjazd. Naším cieľom je Kubínska hoľa. Čaká nás približne 40km s prevýšením necelých 1200m. Spúšťame sa do Zázrivej, čo je príjemný začiatok každej cesty, ale ako asi bude vyzerať jej koniec? Poučenie: vyhýbaj sa ubytovaniu na kopci! Zo Zázrivej už začala pravá zábava. Zo začiatku mierne asi 5% stúpanie po asfalte sa zhruba po 6km zmenilo na šotolinu so sklonom v priemere okolo7%. Po ďalších asi 2,5km nás čakala lahôdka v podobe po ťažbe rozjazdenej lesnej cesty miestami so sklonom blížiacim sa 20%. Ale ani menšie sklony nezaručovali, že sa nezmeníme na turistov, ktorí si z číreho nerozumu zobrali so sebou aj bicykel. Našťastie to netrvalo príliš dlho, ale aj tak náročný terén poriadne preveril naše odhodlanie. Po dosiahnutí sedla Vasiľovská hoľa nás čakal vcelku príjemný (rozumej zjazdný) turistický chodník cez Vasiľovskú hoľu až do Sedla Kubínska hoľa.
Vynaloženú námahu viac než vyvážili výhľady do krajiny hornej Oravy ktoré sa nám cestou naskytli, ako aj atmosféra čarovného lesa. Po krátkom oddychu a užívaní si okolitej panorámy sme sa spustili na Chatu na Kubínskej holi. Cestou sme mali ešte krátku servisnú zastávku, lebo pre neskutočnú silu v nohách trháme reťaze. Na chate sme si dali jedlo typické pre tento kraj – vyprážaný syr s hranolkami a tatárskou. Poučení z jarného výjazdu na túto chatu sme sa vyhli objednávke rumu (Diplomatico za 8 eur naozaj nestojí).
Po výdatnom obede a oddychu sme sa spustili jedným z trailov dolu k lanovke. Trail nazvaný Super Mix je príjemný rodinný trail, kde vás nečakajú žiadne nástrahy a zvládnu ho aj menej zdatní jazdci. My sme si to samozrejme museli ešte okoreniť opravou defektu, ale to je príbeh na samostatný článok. Od lanovky po modrej značke – asfalt so sklonom 7% v priemere – potom dolu kopcom až do bodu, kde nám vyrazilo dych. Pohľad na stúpanie, ktoré nás po 30km čakalo bol ohromujúci a expresívne výrazy nenechali na seba dlho čakať. Najbližších 400m s priemerným sklonom 17% a s miestami dosahujúcimi až 24% neostávalo nič iné iba zaťať zuby, šliapať a pozerať na vééééľmi pomaly sa pohybujúci dezén predného kolesa. Jedinou útechou bol asfaltový povrch a miesta na vydýchanie so sklonom iba 14% – to bol pokus o vtip……
Po tejto previerke sme už vcelku v pohode dorazili do Zázrivej. Tu nás čakala absolútne neplánovaná zastávka v reštaurácii Slnečný dvor. Po večeri, už za tmy, sme s plnými bruchami pokračovali asi 2km do kopca na ubytovanie – takže ešte raz a pomaly – vyhýbaj sa ubytovaniu na kopci……Dorazili sme na chatu osprchovali sa a išli spať……niéééé toto mi nikto neuverí. Tak znovu, dorazili sme na chatu, osprchovali sa a pokračovali pri malom občerstvení v družnej debate o radostiach a starostiach bežného života – poniektorí až do 3-AM.
Druhý deň začínal výdatnými raňajkami. Zabalené v bublinkovej fólii, krásne biele pštrosie vajce. Keďže na Orave pštrosy zatiaľ nežijú surovinu sme si doviezli z domu. Ha – ako keby v Bratislave žili pštrosy, že…… Akuvŕtačka a osmička vrták nám pomohli dostať sa k obsahu, kamarát vyfúkol spolu so svojimi pľúcami aj obsah, a praženica bola na svete. Ekvivalent 30 vajec bol napriek tomu málo a dorábalo sa z klasiky.
Poučení z predošlého dňa začíname tentoraz do kopca, aj keď prvých 800m so sklonom 12% môžeme s kľudom označiť za opačný extrém. Keď sa nám po stúpaní trochu rozjasnil zrak a tep sa vrátil na úroveň zaručujúcu prežitie naskytol sa pohľad, ktorý vyvolal smiech cez slzy a návrat expresívnych výrazov v konverzácii. Lesná cesta stúpajúca nasledujúcich 300m so sklonom 20%. Ten kríž na jej začiatku tam nebol asi náhodou…. Kto nenechal raňajky a zbytkový alkohol na predchádzajúcom kopci, tak ten nasledujúci dával veľkú nádej, že sa tak čoskoro stane. Po zdolaní tohto stúpania, samozrejme väčšinou formou „turista s bicyklom“, sme sa štýlom hore-dolu-hore-dolu vcelku príjemnou cyklotrasou nazvanou „Okruh Terchovským chotárom“ dostali až k Jánošíkovmu domu. Samozrejme, že to nie je skutočný Jánošíkov dom, to by skôr človek povedal na tú zrúcaninu vedľa, ale je to tam pjeknéé. Po márnom čakaní na obsluhu v miestnom bufete sme sa pobrali ďalej. Spustili sme sa do časti Terchovej zvanej Panská lúka a odtiaľ znovu stúpali po asfalte na miesto zvané Káčerovci. Zo začiatku príjemné stúpanie so sklonom 4% sa v poslednom kilometri zdvihlo na 12,5%. Po malom oddychu a opäť aj servisnej prestávke sme pokračovali cez Lutiše, Radôstku do Starej Bystrice. Pozreli sme si Slovenský orloj na námestí, mimochodom veľmi peknom, a išli sa naobedovať do Obľúbenej reštaurácie. Po chutnom obede v príjemnom prostredí sme pokračovali popri riečke Bystrica cyklochodníkom až k vodnej nádrži Nová Bystrica. Čakalo nás príjemné stúpanie popri nádrži s úchvatnými výhľadmi do širokého okolia. Nasledovalo posledné ťažké stúpanie na hrebeň tvorený kopcami Zázvorská Kýčera, Holešova skala a Kýčera. Toto bol asi najkrajší úsek cesty, pretože väčšina stúpania ako aj hrebeňa vedie po lúkach a pláňach, na ktorých sa otvárajú nádherné výhľady do okolitej krajiny Kysúc.
Pokračovali sme striedajúcimi sa stúpaniami a klesaniami až do bodu kde sme ráno tak horko zaplakali, a ešte horšie zahrešili…….. Odtiaľ to už bolo naozaj iba dolu kopcom na chatu. 50km a 1300 výškových metrov po nádhernom kraji Kysúc. Kraji kde sa určite oplatí vrátiť.