Nápad urobiť si výlet na južnú Moravu v nás driemal už nejaký čas. Hlavnou myšlienkou bolo vziať so sebou aj naše manželky a urobiť si príjemnú športovo-spoločenskú akciu strávenú v skvelej spoločnosti priateľov, poznávaním prírody a kultúrnych pamiatok, ochutnávkou dobrých vín a objavovaním ďalších lákadiel, ktoré ponúka tento nádherný kraj.
Deň prvý……
Na ubytovanie v Ledniciach sme dorazili asi o desiatej hodine a po vybavení formalít a vyladení bicyklov a oblečenia sme vyrazili na prvý plánovaný výjazd. Zhruba 33 km okruh zahŕňajúci mesto Valtice a obce Úvaly a Sedlec.
Prvú zastávku sme mali už po cca 200m v reštaurácii U Tlustých, našťastie iba za účelom získania finančných prostriedkov – bankomat. Potom sme už pokračovali plánovanou trasou smer Valtice. Cestou sme križovali Lednické rybníky a vstúpili do Lednicko-valtického areálu, kde nás čakalo niekoľko zastávok pri kultúrnych pamiatkach. Postupne sme navštívili Chrám Tri Grácie, kaplnku Sv. Huberta a Rendez-vous – Dianin chrám. Nakoľko sme tentokrát mali so sebou aj dvorného fotografa, ktorý poctivo dokumentoval celý výlet, mali sme pri každej pamiatke fototermín. Z Dianinho chrámu sme sa už presunuli priamo do Valtíc, kde sme sa najprv naobedovali v Záhradnej reštaurácii Albero a potom vyrazili na prehliadku Valtického zámku. Po prehliadke zámku sme sa usadili na kávičku v kaviarni kúsok od radnice na námestí Slobody. Mali sme za sebou zhruba tretinu cesty – 12km a pri pohľade na hodinky sme skonštatovali, že naša priemerná rýchlosť sa limitne blíži k nule. Pri predstave čo máme pred sebou a koľko „občerstvovacích“ zastávok nás ešte čaká niektorí začali ľutovať, že si nezobrali svetlá.
Po kávičke sme vyrazili k ďalšej plánovanej zastávke – Kolonáde na Reistne. Mali sme pred sebou prvú a zároveň jedinú horskú prémiu – tiahle 2km stúpanie s prevýšením asi 90m. Po dosiahnutí výškového bodu sa v našom kolektíve zrodil nápad urobiť si netradičnú fotografiu z ochodzu kolonády. Fotograf vyšiel na kolonádu a my ostatní sme začali hrať zábavnú hru – vytvorte zmysluplný útvar zo svojich tiel. A keďže presvedčovacie schopnosti manželiek sú neprekonateľné, pridali sme sa úplne všetci a „podarilo“ sa nám vytvoriť vínový pohár a slniečko. Žiariaci spokojnosťou nad svojím výkonom sme sa presunuli do obce Úvaly. Tu sme si veľmi príjemne posedeli v penzióne PROSECCO RESIDENCE MARKO a dali si občerstvenie v podobe prosečka a vínka.
Presunuli sme sa príjemnou cestičkou vedúcou cez polia do obce Sedlec a keďže sme dlho nič nepili a nejedli, zastavili sme sa vo Vinařství Sedlecká vína. Okrem popíjania miestnych vín sme si veľmi pochutnali na chleboch s masťou a oškvarkami a obložených tanieroch s klobáskami, syrom a kyslými uhorkami.
Čakalo nás ešte asi 10 km do cieľa príjemnou cyklotrasou popri Lednických rybníkoch. Pre vylepšenie našej priemerky sme sa ešte zastavili pri Hraničnom zámku, kde nám napriek tomu, že bolo krátko po záverečnej (tu sa zas prejavili presvedčovacie schopnosti mužov) naliali dobrej marhuľovice. S predsavzatím, že už stojíme až doma sme vyrazili ďalej. Stalo sa však to, čo nikto nečakal a zároveň všetci v to dúfali. Kde sa vzala tu sa vzala, asi 1,5 km pred cieľom sa nám postavila do cesty malá záhadná Vodárna z ktorej tieklo víno (samozrejme bolo už nafľaškované). Na ubytko sme nakoniec dorazili……….
Deň druhý…….
Tentokrát sme po raňajkách a rannej kávičke na terase Zámockého hotelu vyrazili smerom na sever do chránenej krajinnej oblasti Pálava. Na ceste sme mali obce Bulhary, Milovice, Pavlov, Klentnice a mesto Mikulov. Celkovo 43 km s vysokou koncentráciou vinárstiev a vínnych pivničiek.
Po skúsenostiach z predchádzajúceho dňa sme si tentokrát zobrali aj svetlá. Cyklotrasa viedla príjemným lesíkom až po rieku Dyje kde čakala prvá nástraha – Bistro u splavu. Tentokrát sme odolali a pokračovali ďalej po hrádzi do obce Bulhary, kde nás vcuclo do svojich útrob klasického vinárskeho dvora vinárstvo Fuzgrunty. Ochutnali sme domáce víno, trochu si oddýchli a samozrejme čo to nafotili a pokračovali sme ďalej. Krajina sa trochu zvlnila a od Milovíc to už bolo relatívne výživné stúpanie, ktoré končilo až kdesi za Klentnicami. Na zhruba 9 km sme mali nastúpať približne 200m. Našťastie sme mali v ceste obec Pavlov a v nej reštauráciu s príhodným názvom Bobule. Dôležité bolo dostať do seba nejakú energiu a tak tentokrát sa pilo aj pivo a sladké nápoje. Pokračovali sme v stúpaní popod zrúcaninou hradu Děvičky a vrchom Děvín až do najvyššieho bodu našej cesty v obci Klentnice. Aj menej trénovaní v našom tíme to zvládli s gráciou a úsmevom na perách…..Nad nami sa týčila Stolová hora a my sme vedeli, že už to bude len dolu kopcom.
Spustili sme sa do Mikulova, ale cestou sme sa ešte zastavili pri jaskyni Turold. V Mikulove sme najprv našli miesto kde sme sa mohli naobedovať. Nakoľko práve prebiehali Slavnosti města Mikulov, nebolo to vôbec jednoduché. Zakotvili sme v reštaurácii Země mimo hlavného námestia a dali si výživný obed. Potom sme sa presunuli na námestie kde prebiehali slávnosti. Dievčatá sa išli pozrieť na zámok a chlapi ostali strážiť bicykle. Usadili sme sa na terase reštaurácie Alfa priamo oproti pódiu a tešili sa na kávu a víno. Čašníčka hneď na úvod na obligátnu otázku – Aké víno máte? nás schladila odpoveďou: Už se všechno vypilo……. To nevymyslíš vo vinárskom kraji. Tak sme si objednali 2x marhuľovicu, 5x kávu (z toho jednu dvojitú – sme to skomplikovali) a džbán vody. Keď priniesla jednu marhuľovicu a štyri kávy, o džbáne ani nechyrovala, nezachránila to už ani fľašou vína, ktorú nakoniec kdesi vyštrachala. Tí čo mali čo, tak dopili, zaplatili sme a presunuli sme sa radšej do vinotéky Mikulov. Dievčatá medzitým ukončili prehliadku zámku a usadili sa na kávičku a zákusok v kaviarni Dobrý ročník.
Vzhľadom na pokročilú dobu sme vyrazili z Mikulova smerom na Sedlec a okolo nám už známeho vinárstva s mastnými chlebíkmi (tentokrát sme sa nezastavili) pokračovali na ďalší kontrolný bod, nám už dobre známu Vodárnu. Cestou sme niektorí ešte vybehli pozrieť Rybniční Zámeček, ktorý sa týčil nad cyklotrasou. Usadili sme sa pod stromami a pri západe slnka popíjali dobré víno, keď vysvitlo že sme stratili jedného člena tímu. Bola to naša dokumentaristka, ktorá pri zahĺbení sa do fotografovania Rybničního Zámečku a následnej strate orientácie skončila v Hlohovci, našťastie nie v tom na Slovensku. Po následnej pátracej a záchrannej akcii, ktorá spočívala v tom, že my sme aj naďalej sedeli, popíjali vínko a telefonicky navigovali, sa jej podarilo s miernym meškaním pripojiť ku zvyšku skupiny.
Tento nádherný víkend strávený v skvelej spoločnosti a prekrásnom prostredí sme ukončili na tretí deň, ešte pred odchodom, návštevou záhrad a zámeckého skleníku zámku Lednice.
